Čo je to zikkurat?
Aktualizované
Zikkurat je stupňovitá chrámová veža zo starovekej Mezopotámie – masívna stavba z tehál s niekoľkými ustupujúcimi terasami, na ktorej vrchole stála svätyňa boha. Nebol to hrob ako egyptské pyramídy.
Zikkurat je viacposchodová chrámová veža, akú stavali v mestách starovekej Mezopotámie, teda v oblasti riek Tigris a Eufrat, a v susednom Elame na území dnešného Iránu. Každé ďalšie poschodie bolo menšie než to pod ním, takže stavba pripomínala stupňovitú pyramídu. Na najvyššej terase stál chrám boha – v Ure napríklad boha Mesiaca Nannu, patróna mesta. Najznámejšie sú zikkurat v Ure, Etemenanki v Babylone a zikkurat v Čogá Zanbíle v Iráne.
Pôvod slova
Slovo zikkurat pochádza z akkadského *ziqqurratu* – „chrámová veža“. To je odvodené od slovesa *zaqāru*, ktoré znamená „stavať do výšky, vypínať sa“. Doslova teda ide o „vyvýšenú stavbu“.
Ako zikkurat vyzeral a z čoho bol postavený
- Tvar: štvorcový alebo obdĺžnikový pôdorys a niekoľko terás, z ktorých každá bola menšia než tá pod ňou. Zikkurat v Ure mal tri terasy, babylonský Etemenanki sedem poschodí a zikkurat v Čogá Zanbíle päť.
- Materiál: jadro z nepálených tehál z hliny a obklad z pálených tehál. V Ure murári kládli pálené tehly do bitúmenu, čiže prírodného asfaltu. Len na spodnú časť tamojšieho zikkuratu ich spotrebovali asi 720 000.
- Prístup: na terasy viedli mohutné schodiská – v Ure tri.
- Vrchol: na najvyššej terase stála svätyňa. V Ure ani v Babylone sa nezachovala.
- Účel: zikkurat nebol hrob, ale obrovský podstavec chrámu. V Ure bol najvyšším bodom mesta, ku ktorému sa obracali veriaci aj pocestní.
Najznámejšie zikkuraty
| Zikkurat | Kde | Kedy a kto | Boh | Rozmery |
|---|---|---|---|---|
| Veľký zikkurat v Ure | juh dnešného Iraku | okolo roku 2100 pred n. l., kráľ Ur-Nammu | Nanna, boh Mesiaca | základňa asi 64 × 46 m, pôvodne asi 21 – 30 m vysoký |
| Etemenanki v Babylone | 85 km južne od Bagdadu | dokončili Nabopolasar a Nebukadnesar II. (6. storočie pred n. l.) | Marduk | základňa asi 90 × 90 m, výška podľa klinopisnej tabuľky 90 m |
| Čogá Zanbíl (Dur-Untaš) | juhozápad Iránu | okolo roku 1250 pred n. l., elamský kráľ Untaš-Napiriša | Inšušinak a Napiriša | základňa 105,2 × 105,2 m, výška pôvodne asi 53 m, dnes 24,75 m |
Zikkurat v Ure
Zikkurat v Ure dal postaviť okolo roku 2100 pred n. l. kráľ Ur-Nammu z 3. dynastie z Uru. Zasvätený bol bohu Mesiaca Nannovi, patrónovi mesta. V 6. storočí pred n. l. ho obnovil posledný novobabylonský kráľ Nabonid. Celý ho odkryl archeológ Leonard Woolley v 20. rokoch 20. storočia pri spoločnom výskume Britského múzea a múzea Pensylvánskej univerzity. V 80. rokoch 20. storočia dala irácka vláda za Saddáma Husajna obnoviť priečelie spodnej časti a tri veľké schodiská. Preto dnešný vzhľad stavby nie je celkom pôvodný.
Etemenanki a Babylonská veža
Babylonský zikkurat sa volal Etemenanki – „dom základu neba a zeme“. Stál vedľa svätyne Esagila a obe stavby boli zasvätené Mardukovi, kráľovi babylonských bohov. Základy zikkuratu môžu siahať do 2. tisícročia pred n. l. V 7. storočí pred n. l. ho opravovali po tom, ako Asýrčania v roku 689 pred n. l. dobyli Babylon. Definitívnu podobu mu dali až novobabylonskí králi Nabopolasar a Nebukadnesar II. (v Biblii Nabuchodonozor).
Rozmery Etemenanki poznáme z klinopisnej tabuľky z Esagily. Opisuje sedem poschodí a chrám na vrchole. Plocha základne zodpovedá základom, ktoré odkryli archeológovia, výška 90 m sa však zdá prehnaná. Bádatelia dodnes diskutujú, či sú údaje skutočné, alebo len teoretické. Z veže sa zachovali len základy.
Grécky dejepisec Herodotos opísal v Babylone masívnu vežu z ôsmich stupňov postavených jeden na druhom, okolo ktorých sa vinul výstup, a svätyňu na vrchole. Babylon bol v rokoch 626 – 539 pred n. l. hlavným mestom Novobabylonskej ríše a od roku 2019 je zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO. UNESCO tamojší zikkurat označuje za pravdepodobnú predlohu biblickej Babylonskej veže.
Čogá Zanbíl – najzachovalejší zikkurat
V Čogá Zanbíle v juhozápadnom Iráne dal elamský kráľ Untaš-Napiriša okolo roku 1250 pred n. l. založiť posvätné mesto. Jeho stredom je zikkurat zasvätený bohom Inšušinakovi a Napirišovi. Je to najväčší zikkurat mimo Mezopotámie a zároveň najlepšie zachovaná stavba tohto typu. Mesto nikdy nedokončili a okolo roku 640 pred n. l. ho zničil asýrsky kráľ Aššurbanipal. Od roku 1979 je zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO.
Časté omyly
- Zikkurat nie je egyptská pyramída. Pyramídy boli hrobmi faraónov, zikkurat bol podstavcom chrámu.
- Výška Etemenanki nie je istá. Údaj 90 m pochádza z klinopisnej tabuľky a nemusí byť presný.
- Babylonská veža je známa z biblického príbehu. Jej súvis s Etemenanki je podľa UNESCO pravdepodobný, nie dokázaný.
Stavbami starovekej Mezopotámie sa zaoberá archeológia a asyriológia. O staroveku ako celku píšeme v článku Čo je to starovek.
Zdroje
- Livius.org – Ziggurat: pôvod slova, účel, Etemenanki a Babylonská veža
- Ziggurat of Ur – učebnica dejín umenia Art History I (LibreTexts, text Senta German / Smarthistory)
- Ministerstvo kultúry Francúzska – Orient cunéiforme: zikkurat v Babylone (rozmery, stavebné dejiny)
- Ministerstvo kultúry Francúzska – Orient cunéiforme: čo hovorí tabuľka z Esagily (Marduk, spor o výšku)
- UNESCO – Babylon (svetové dedičstvo od roku 2019)
- UNESCO – Tchogha Zanbil (svetové dedičstvo od roku 1979)