Čo je to sarkóm?

Sarkóm je typ zhubného nádoru, ktorý vzniká z mesenchymálneho tkaniva, čo zahŕňa svaly, tuk, krvné cievy, nervy a iné podporné tkanivá. Na rozdiel od karcinómov, ktoré vychádzajú z epitelových buniek a sú najčastejšie formy rakoviny, sarkómy sú pomerne zriedkavé a tvoria len malú časť všetkých nádorových ochorení. Existuje viac ako 50 rôznych typov sarkómov, ktoré sa dajú rozdeliť do dvoch hlavných skupín: mäkké tkanivové sarkómy a kostné sarkómy.

Mäkké tkanivové sarkómy sa vyvíjajú v mäkkých tkanivách tela, ako sú svaly, tuk, krvné cievy a nervy. Tieto nádory môžu postihnúť akúkoľvek časť tela, ale najčastejšie sa vyskytujú v končatinách, bruchu a trupe. Medzi najbežnejšie typy mäkkých tkanivových sarkómov patrí liposarkóm (nádor tukového tkaniva), leiomyosarkóm (nádor hladkého svalstva) a synoviálny sarkóm (nádor, ktorý vzniká v synoviálnych membránach okolo kĺbov).

Kostné sarkómy, na druhej strane, sú nádory, ktoré vznikajú priamo v kostiach. Najznámejšie typy kostných sarkómov sú osteosarkóm, ktorý sa najčastejšie vyskytuje u mladých ľudí, a Ewingov sarkóm, ktorý sa zvyčajne objavuje v detskom a adolescentnom veku.

Príčiny vzniku sarkómov nie sú úplne jasné, ale existujú určité faktory, ktoré môžu zvyšovať riziko ich vzniku. Tieto faktory môžu zahŕňať genetické predispozície, ako sú niektoré dedičné syndrómy (napríklad Li-Fraumeni syndróm alebo Rothmund-Thomson syndróm), predchádzajúce ozárenie v oblasti postihnutej nádormi a chronické ochorenia, ktoré môžu ovplyvniť imunitný systém.

Príznaky sarkómov sa môžu líšiť v závislosti od typu a miesta nádoru. Mnohí pacienti si môžu všimnúť neobvyklý opuch alebo hrčku v postihnutej oblasti. Tento opuch môže byť bolestivý alebo bezbolestný a môže rásť v priebehu času. Okrem toho sa môžu objaviť aj ďalšie príznaky, ako sú únava, neúmyselné chudnutie, horúčka a pocit slabosti. V niektorých prípadoch sa sarkómy môžu objaviť bez akýchkoľvek viditeľných príznakov, a preto je dôležité pravidelne podstupovať lekárske prehliadky, najmä ak máte rizikové faktory.

Diagnóza sarkómov zahŕňa kombináciu fyzikálneho vyšetrenia, zobrazovacích vyšetrení (ako sú röntgeny, CT alebo MRI) a biopsie, pri ktorej sa odoberie vzorka tkaniva na histologické vyšetrenie. Po potvrdení diagnózy sa lekár rozhodne o najvhodnejšej liečbe, ktorá môže zahŕňať chirurgický zákrok, chemoterapiu, rádioterapiu alebo kombináciu týchto metód.

Liečba sarkómov je komplexná a závisí od mnohých faktorov, vrátane typu nádoru, jeho umiestnenia, veľkosti a štádia ochorenia. Chirurgický zákrok je často prvou voľbou, najmä ak je nádor lokalizovaný. Chemoterapia a rádioterapia sa môžu použiť na zmenšenie nádoru pred operáciou alebo na zničenie zvyšných rakovinových buniek po zákroku.

Aj keď prognóza sarkómov sa líši v závislosti od typu a štádia, včasná diagnostika a adekvátna liečba môžu významne zlepšiť vyhliadky pacientov. Je dôležité, aby sa pacienti s podozrením na sarkóm obrátili na odborníkov a podstúpili potrebné vyšetrenia a liečbu. V súčasnosti existuje aj množstvo výskumných projektov zameraných na lepšie pochopenie týchto nádorov a vývoj nových terapeutických prístupov, čo dáva nádejnú perspektívu pre pacientov s touto diagnózou.