Čo je to burgyňa?
Aktualizované
Burgyňa je nárečový názov kŕmnej repy, niekde aj cukrovej repy, teda poľnohospodárskej plodiny. Nie je to jedlo ani zemiak. Slovo pochádza z nemčiny a súvisí s názvom kraja Burgundsko.
Burgyňa (v nárečiach aj burgiňa) je regionálne slovo pre kŕmnu repu, niekde aj pre cukrovú repu. Slovník súčasného slovenského jazyka ho označuje ako regionálne. Slovo je pôvodom z nemčiny. Na dedinách sa burgyňa pestovala na poli a kŕmil sa ňou hovädzí dobytok a ošípané. S jedlom z mletého mäsa ani so zemiakmi nemá nič spoločné.
Čo znamená burgyňa podľa slovníkov
| Zdroj | Čo uvádza |
|---|---|
| Slovník súčasného slovenského jazyka (2006) | regionálne: kŕmna alebo cukrová repa |
| Kultúra slova (1984), časopis Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV | burgyňa označuje v slovenčine kŕmnu repu, nie je synonymom cukrovej repy |
| Slovník slovenských nárečí (1994) | 1. repa (kŕmna alebo cukrová); 2. na Spiši dyňa červená (melón); 3. pejoratívne hlava |
| Pravidlá slovenského pravopisu (2013) | pravopis burgyňa, -e, -gýň; prídavné meno burgyňový |
Slovník súčasného slovenského jazyka uvádza aj vetu Vincenta Šikulu: „Niektorí tunajší gazdovia majú ešte na poliach burgyňu, ba aj zemiaky v zemi.“ Už z nej vidno, že burgyňa a zemiaky sú dve rôzne plodiny.
Druhý a tretí význam sú len miestne. Na Spiši sa burgyňou nazývala aj dyňa s červenou dužinou („Mam rada burgiňu“, Smižany) a hanlivo sa tak dalo povedať aj o hlave („Načo nosíš tú sprostú burgiňu?“, Prosné).
Burgyňa ako plodina: zelenina, či krmivo?
Kŕmna repa patrí k druhu repa obyčajná (*Beta vulgaris*), rovnako ako cukrová repa a cvikla. Pestuje sa pre veľký dužinatý koreň, ktorý môže byť biely, žltý alebo oranžovožltý. Ako krmivo pre hospodárske zvieratá ju vyšľachtili v 18. storočí. Viac o samotnej plodine nájdete v článkoch Čo je to repa a Ako sa pestuje repa.
Burgyňa teda nie je zelenina v kuchynskom zmysle. Zeleninou z toho istého druhu je cvikla, čiže červená repa.
Ako sa burgyňa používala, ukazujú nárečové doklady zo Slovníka slovenských nárečí:
- „Z burgiňe prasa ako dobre pribiera“ (Zborov nad Bystricou),
- „Kravám sečku v zime poprávame burgunďiou“ (Sučany),
- „Ponďelog zme boli kopad burgiňu drustve“ (Ludanice).
Odkiaľ sa slovo vzalo
Burgyňa je nemeckého pôvodu a súvisí s názvom kraja Burgundsko. Dialektológ Anton Habovštiak ju uvádza medzi slovami, ktoré slovenské nárečia prevzali z nemčiny: kŕmna repa sa u nás najčastejšie nazýva práve menami odvodenými od Burgundska. V bavorských nemeckých nárečiach sa kŕmna repa (Runkelrübe) nazýva Burgunder. Bavorský nárečový slovník vysvetľuje, že slovo vzniklo z názvu kraja Burgundsko.
Súvis s Burgundskom je dobre počuť aj v slovenských nárečových podobách. Okrem burgyne sa používajú aj tvary burgunda, burbunda, burgundia, burgondia, burgula či burbula. Všetky znamenajú repu. Burgyňa je teda germanizmus, čiže slovo prevzaté z nemčiny.
Kde sa tak hovorí a ako sa slovo skloňuje
Burgyňa a jej obmeny sú podľa Habovštiaka najrozšírenejším nárečovým názvom kŕmnej repy na Slovensku. Inde sa ujali iné slová: na Spiši a v Šariši runkľa (z nemeckého Runkelrübe), v časti západoslovenských nárečí futrovka či futrovica (z nemeckého Futter, krmivo), na Záhorí cvikla a v užských nárečiach repa. Dnes je burgyňa regionálne slovo. V spisovnom jazyku sa používajú názvy kŕmna repa, prípadne cukrová repa (hovorovo cukrovka).
Podľa Pravidiel slovenského pravopisu sa slovo píše s ypsilonom a mäkkým ň: burgyňa. Skloňuje sa takto:
- jednotné číslo: burgyňa, bez burgyne, k burgyni, vidím burgyňu, o burgyni, s burgyňou,
- množné číslo: burgyne, bez burgýň, k burgyniam, vidím burgyne, o burgyniach, s burgyňami,
- prídavné meno: burgyňový (napríklad burgyňové pole, burgyňové listy).
Časté omyly
- Burgyňa nie je jedlo. Na internete koluje opis burgyne ako pokrmu z mletého mäsa či zemiakového cesta. Slovníky nič také neuvádzajú.
- Burgyňa nie je zemiak. Slovníky ani nárečové výskumy neuvádzajú burgyňu vo význame zemiak. Zámenu môže spôsobiť maďarské slovo *burgonya*: znie podobne a podľa Habovštiaka súvisí s tým istým názvom Burgundska, ale znamená zemiak.
- Burgyňa nie je cvikla. Je to repa z toho istého druhu, ale určená na kŕmenie alebo na výrobu cukru, nie na šalát.
Zdroje
- Slovníkový portál JÚĽŠ SAV – heslo burgyňa v Slovníku súčasného slovenského jazyka, Slovníku slovenských nárečí a v Pravidlách slovenského pravopisu (vyhľadajte slovo burgyňa)
- Kultúra slova 18 (1984), č. 7 – Š. Michalus: Slovinsko-slovenský slovník (burgyňa označuje kŕmnu repu), PDF
- A. Habovštiak: Slová cudzieho pôvodu v slovenských nárečiach, Studia Academica Slovaca 10 (1981), s. 123 – nárečové názvy kŕmnej repy, PDF
- AGROVOC (FAO) – kŕmna repa: druh Beta vulgaris, farba koreňa, vyšľachtenie v 18. storočí
- Bayerisches Wörterbuch – heslo Burgunder (Runkelrübe), pôvod z názvu Burgund
- EuroVoc – burgonya (maďarsky) = zemiak